O strednosti

Zdravie je výsledkom harmonického vzájomného pôsobenia dvoch síl. Tvorivých a deštruktívnych. Ďalšou dôležitou veličinou je gravitačná alebo príťažlivá sila, ktorá harmonicky spája a vzájomne priťahuje tieto dve sily. Výsledkom je napätie. Bez potrebného napätia by molekuly nedržali pokope, bez potrebného napätia by vzťahy boli nudné a zanikli by. Bez potrebného napätia by nebol život.

Tieto sily pôsobia na každej úrovni. Ak si to premietneme do úrovne psychosomatikej môžeme povedať, že zdravie je závislé od vhodného pomeru a správnej vyváženosti prežívania emócií a pocitov. Tým že existujú nejaké emócie, znamená to, že majú svoje miesto, svoje využitie, svoj účel a zmysel. Žiadna emócia nie je menejcenná, nepodstatná alebo zlá. Každá má svoje využitie a opodstatnenie a v správny čas prinášajú vhodný úžitok. Tvrdiť, že existujú zlé emócie, je rovnako hlúpe, ako tvrdiť, že deň je dobrý a noc je zlá.

„Strach já základnou emóciou, ktorej účel spočíva v ochrane života.“

Žiadny extrém nie je užitočný z dlhodobého hľadiska. Dlhodobé prežívanie strachu je rovnako škodlivé ako dlhodobý smiech, ktorý oslabuje srdce. Východiskom je vhodná miera užitočnosti. Je to správny pomer prežívania rôznej škály emócií a pocitov. Vhodnú mieru reprezentuje „strednosť“, o ktorej písal už Aristoteles vo svojej knihe „Etika Nikomachova“

Práve strednosť je vhodná miera medzi prijímaním a dávaním, medzi konštruktívnym a deštruktínym, medzi dnom a nocou, radosťou a strachom. Tento princíp strednosti, musí byť základnou premisou na všetkých úrovniach človeka.

Je dobré neustále dávať alebo je dobré neustále brať? Aký je rozdiel medzi sebectvom a nevážením si svojho života? V princípe žiadny, oba sú extrémy. Dôležité je vedieť dať a rovnako aj prijať. Je snáď srdce dôležitejšie ako pečeň? Ved aj srdce nám dáva život práve vďaka týmto dvom silám. Jedna sila ho sťahuje, druhá sila rozťahuje. Ktorá je dobrá a ktorá zlá? Je snáď nejaká sila dôležitejšia, horšia alebo lepšia? Veď práve vďaka harmonickému pôsobeniu týchto dvoch síl srdce funguje správne a dáva do pohybu krv v našich tepnách.

Toto si treba uvedomiť hneď na začiatku. Nič nie je zlé. Ide iba o pomer užitočnosti v správny čas. Zľaknúť sa pred blížiacim sa kamiónom a zo strachu uskočiť je užitočné v ten moment, ale hovoriť o tom dva týždne a zakaždým emočne prežívať tento strach, je neužitočné a samozrejme to prinesie svoje následky. Ako to vnímate vy?